Braňo Ondruš

Bolo že to radosti, keď Matovičovej vláde Európska komisia schválila Plán obnovy. Hlavu si ale nad ním veľmi nelámali. Ani komisia ani Matovič s Hegerom.

Dokument obsahoval „reformy“ a „investície“, ktoré mali zvýšiť odolnosť Slovenska voči ekonomickým a sociálnym otrasom. Mali tiež podporiť jeho udržateľnú obnovu po následkoch pandémie COVID-19. 

Málokto tomu presne rozumel, ale najviac sa vláda hrdila miliardami, ktoré na Slovensko pritečú. Stačilo len rýchlo plniť záväzky, ktoré sme si do značnej miery určili sami. Európska komisia sa nad tým veľmi netrápila lebo jej politickým cieľom bolo presvedčiť skeptickú verejnosť a za každú cenu ukázať, že byť v EÚ sa oplatí. Lebo to jednoducho prináša peniaze.

Ignorácia odborníkov z neziskového sektora

V tom čase som pôsobil ako zástupca popredného združenia sociálnych podnikov (ASES). Už v ranej fáze som varoval pred tým, že kapitola plánu zameraná na sociálne služby a podporu odkázaných predstavuje zoznam nerealizovateľných cieľov. Navrhovala ich vtedajšia štátna tajomníčka Soňa Gáborčáková. Navrhnutá stratégia pre realizáciu opatrení bola nekonzistentná a nový model podpory sociálnych služieb bol koncipovaný úplne opačne. Od konca.

Toto všetko sa naplno prejavilo v momente, keď vláda v poslednej chvíli pred schválením konečnej verzie dokumentu odložila dôležitú reformu financovania sociálnych služieb na ďalšie volebné obdobie, s odkazom, že zodpovednosť prepadne budúcej vláde.

Tento prístup si Soňa Gaborčáková zachovala aj počas svojho pôsobenia v úrade ministerky. Počas jej obdobia sa pre transformáciu, ktorá mala byť financovaná stovkami miliónov eur, neurobilo nič podstatné, aj keď termíny sa rýchlo blížili. Boli síce zriadené pracovné skupiny, čo svedčí o klasickom úradníckom prístupe k riešeniu problémov – ak niečo nevieme vyriešiť, založíme pracovnú skupinu. 

Žiaľ, tieto skupiny sa stretávali len sporadicky a keď k tomu došlo, predložené návrhy boli tak absurdné, že predstavitelia neziskových organizácií a skupín zastupujúcich ľudí so zdravotným postihnutím boli šokovaní. Napriek tomu, prezidentka s jej vymenovaním vyjadrila spokojnosť…

Schválenie sporného zákona

V novembri 2023 som na ministerstve práce “objavil“ návrh zákona o posudkovej činnosti, ktorý bol naplánovaný na schválenie vládou už v decembri. Proti tomuto návrhu bolo podaných toľko odborných pripomienok, že ich objem prevyšoval objem samotného návrhu zákona. Diskusia s odborníkmi však nebola možná, pretože „čas tlačí, pán štátny“. Takže sme robili formálne pripomienkovanie „cez emaily“ a ja som konečne pochopil, prečo ma celý zástup na čele s komisárkou pre zdravotne postihnutých tak naliehavo žiada o stretnutie.

Schválenie tohto legislatívneho návrhu by síce znamenalo dosiahnutie jedného z kľúčových míľnikov v rámci Plánu obnovy a zabezpečilo by financie v stovkách miliónov eur pre ministerstvo financií. Avšak posudková činnosť by diskriminovala mnohých odkázaných ľudí, nezmyselne zaťažovala úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a už budúci rok by sme ju museli zásadne meniť, aby bola previazané s cieľmi reformy sociálnych služieb.

Plán obnovy totiž určuje postup, ktorý je postavený na hlavu. Najskôr máme vybudovať zariadenia sociálnych služieb, potom dať nejaké pravidlá pre posudzovanie nárokov na nich a až na konci koncepčne a systémovo rozhodnúť, ktoré sociálne služby budeme preferovať, lebo sú užitočné pre ľudí a efektívne pre napĺňanie ich potrieb.

Upozornenia a odborné názory? Ignorácia

Pri diskusiách s Lýdiou Vašákovou, ktorá vtedy viedla sekciu Plánu obnovy na ministerstve financií pod vedením Eduarda Hegera a neskôr na úrade vlády, som poukazoval na nedostatky v pláne. No moje pripomienky boli ignorované a stretli sa s nezáujmom. Keď som zdôraznil nutnosť analyzovať dlhodobú finančnú udržateľnosť reformy sociálnych služieb pred jej zaradením do plánu, Vašáková len rezignovane poznamenala, že na takýto dôkladný prístup nemajú čas ani politickú vôľu.

Už v minulom roku bolo evidentné, že sociálna časť Plánu obnovy čelí závažným problémom. Bola prakticky nerealizovateľná a stretla sa s masívnym odporom zo strany odbornej i laickej verejnosti. Ministerstvo síce s veľkou pompou vyhlásilo výzvu na výstavbu a rozšírenie zariadení sociálnych služieb, avšak záujem o tieto projekty bol tak nízky, že Slovensko nebolo schopné splniť ani základné záväzky stanovené pre rok 2024, čo ohrozovalo získanie stoviek miliónov eur z Európskej únie.

Zmena prístupu

Od novembra 2023 sme preto na ministerstve práce podnikli zásadné kroky k zmene doterajšej stratégie. Prehodnotili sme požiadavky, ktoré neboli od Európskej komisie explicitne požadované, a odstránili sme nadbytočné byrokratické prekážky. Začali sme intenzívne komunikovať s potenciálnymi žiadateľmi. Snažili sme sa im poskytnúť jasné usmernenia a motivovať ich k zapojeniu sa do investičných aktivít. 

Zlepšili sme koordináciu pri hodnotení projektových návrhov a posilnili sme poradenské služby, čím sme zaistili, že predložené projekty budú vysokej kvality a v súlade s kritériami výzvy. Bohužiaľ, niektoré nevhodné požiadavky nebolo možné eliminovať bez toho, aby sme museli výzvu úplne zrušiť alebo podstatne upraviť celý Plán obnovy. To by viedlo k strate finančných prostriedkov, pretože realizácia takýchto projektov vyžaduje minimálne dva roky, vrátane získania stavebných povolení. A Slovensko musí tieto finančné prostriedky vo výške 170 miliónov eur využiť do júla 2026.

Zároveň sme aktivovali obidve pracovné skupiny – jednu pre reformu posudkovej činnosti a druhú pre reformu financovania sociálnych služieb – a stanovili sme pre ne jasný kvartálny plán práce s cieľom do konca roka doriešiť všetky detaily oboch reforiem. Postupujeme metodicky, od témy k téme a od problému k problému, odpovedáme na každú otázku, aby sme dosiahli čo najväčší konsenzus.

Naším cieľom je vytvoriť systém, ktorý nebude diskriminovať, bude transparentný, zrozumiteľný a zabezpečí prístup každému k potrebnej sociálnej službe, ktorá bude efektívne reagovať na jeho skutočné potreby.
Nedávno sme začali rokovať s Európskou komisiou o možnom posune termínov, aby bolo možné dosiahnuť logické naviazanie jednotlivých míľnikov, ktoré by sa vzájomne podporovali a umožnili nám prijímať legislatívu bez potreby jej okamžitej revízie z dôvodu nedodržania termínov.

Hoci môžem hovoriť len za naše ministerstvo, je zrejmé, že Plán obnovy sa stretáva s veľkými prekážkami. Tie sú dôsledkom jeho nekonzistentnej prípravy a nekritického schválenia zo strany Európskej komisie. Avšak som presvedčený, že máme dostatočné skúsenosti a odborné znalosti, aby sme dokázali situáciu zvrátiť a dosiahnuť úspech.

Autor je štátny tajomník Ministerstva práce, sociálny vecí a rodiny SR