Braňo Ondruš

DSSky i „experti“ nás presviedčajú že vedia, ako úspešne investovať v druhom pilieri. Keďže nám to tvrdia s istotou, prečo odmietajú garancie?

V princípe musí platiť len jedna z dvoch možností. Buď je druhý pilier dôchodkového systému „hazardnou hrou“ a v skutočnosti nikto nevie, či naozaj prinesie „sporiteľom“ viac než prvý pilier, alebo je to opačne. A v takom prípade nemôže byť problém, aby ľuďom budúce dôchodky záväzne garantoval. Iná možnosť už neexistuje. Ale ak predsa len platí to prvé, potom ten „úžasný“ druhý pilier do dôchodkového systému vôbec nepatrí.

Ibaže, ak je to tak, otvára sa otázka ústavnosti negarantovanej súčasti dôchodkového systému. Naša ústava totiž v čl. 39 ods. 1 garantuje občanom „právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“.  V nasledujúcom odseku navyše presne popisuje, ako sa toto ústavou garantované právo zabezpečuje: „prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia.“ Okrem toho „štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok“. Čiže je zrejmé, že tzv. tretí pilier nie je súčasťou garancie ústavného práva. Jeho garanciou je tzv. prvý a druhý pilier.

Zopakujem: garanciou.

Ústava hovorí jednoznačne

Takže penzijný systém pozostávajúci z dvoch pilierov musí fungovať takým spôsobom, aby s absolútnou istotou garantoval ľuďom primeraný príjem po ukončení pracovne produktívneho obdobia života. To znamená, že toto ústavné právo musí garantovať nielen jedna z dvoch častí dôchodkového systému, ale systém celý. Alebo inak napísané, rovnako obe jeho časti.

Mohli by sme ešte špekulovať, že v súlade s ústavou by mohlo byť, ak systém ako celok garantuje „primerané hmotné zabezpečenie v starobe“ bez ohľadu na to, že jedna z jeho častí negarantuje nič. Lenže pri uplatnení takéhoto výkladu by sa stratil ústavný význam existencie druhého piliera ako povinnej súčasti penzijného systému. Pretože, ak na garanciu tohto ústavného práva stačí „priebežne financovaný dôchodkový systém“, aký význam má ústavne dôchodkový systém rozširovať o iný, ktorý ku garancii ústavou zaručeného práva nijako neprispieva?

Bez druhého piliera vraj penzie nebudú

Prirodzene, „ústavnú funkčnosť“ penzijného systému by sme mohli posudzovať podľa toho, čo považujeme za „primerané“ hmotné zabezpečenie. V zásade sa to má posudzovať vo vzťahu k miere náhrady príjmu (aby výsledný dôchodok bol primeraný zaplateným odvodom) a k životným nákladom (aby výsledný dôchodok umožňoval dôstojné žitie). Stačí teda prvý pilier, aby boli tieto kritériá primeranosti dôsledne zabezpečené? Obhajcovia sprivatizovaného druhého piliera – či ich už motivujú ich vlastné zisky, alebo sú za takúto propagandu dobre zaplatení – hovoria, že nie. Tvrdia, že aj keď to v súčasnosti tak ešte úplne nevidieť, do budúcnosti prvý pilier neudržateľný nie je, takže považujú za celkom isté, že bez druhého ľudia „primerané“ penzie nebudú. Najrôznejší finanční poradcovia dokonca tvrdia, že ani to nebude dostatočné a prehovárajú ľudí, aby im – za „primerané“ poplatky – zverili ďalšie svoje úspory.

Avšak, ak teda naozaj platí, že prvý pilier udržateľnosť penzijného systému nezabezpečí, potom je možná jediná interpretácia čl. 39 ods. 1 a 2 ústavy: „primerané hmotné zabezpečenie v starobe“ musí garantovať – garantovať, pretože je to ústavné právo – aj druhý pilier. Je teda neakceptovateľné, aby  fungoval tak, že ľuďom negarantuje takú penziu, ktorá je primeraná k tomu, čo doň vložili a čo potrebujú na dôstojnú penziu.

Povinné garancie vo všetkých fondoch

Domnievam sa, že v takom prípade je v súlade s ústavou možné iba jedno riešenie: rovnaké či aspoň podobné garancie, aké sú súčasťou zákona o sociálnom poistení v súvislosti s dôchodkovým poistením, musí obsahovať aj zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Osobne si myslím, že súčasný stav naozaj nie je v súlade s ústavou a nestačí, že v konzervatívnych fondoch musia DSSky garantovať aspoň vklady, keď už nie nejaké minimálne zhodnotenie. Dôvodom je, že do týchto fondov sa majetok pracujúceho presúva povinne až v čase, keď už ani najoptimistickejšie výnosy nemôžu zabezpečiť „primeranú“ penziu, ak sa už dovtedy vklady ľudí dostatočne nezhodnotili.

Neexistujú dôkazy, že druhý pilier nášho penzijného systému prispieva k dobrým dôchodkom, alebo dokonca lepším, aké by boli bez neho. Naopak, už som uviedol dôkazy, že je to práve naopak. Presvedčiť o tom verejnosť pod tlakom masívnej populistickej kampane útočiacej na pocity oveľa viac než na racionálnu stránku ľudí si bude vyžadovať veľa času. Okrem toho, nemožno ignorovať, že DSSky dokážu investovať desiatky miliónov zo svojich veľkých ziskov do manipulácie verejnej mienky. Preto si nemyslím, že by sme sa v súčasnej situácii mali usilovať o zrušení druhého piliera, čo navyše neumožňuje ani súčasné znenie ústavy.

Nech sa ukáže sľubovaná istota

Úplne by nám malo stačiť, aby sme zaviedli povinnosť DSSiek garantovať výšku vkladov plus nejaký primeraný výnos na 5-ročnej báze v každom z fondov (čiže aj v akciovom a indexovom). Uznávam, že je to krátky investičný horizont, preto by si prípadné krátkodobé straty mohli vykryť v ziskovom období, ale vklady by nesmeli stratiť hodnotu ani v ňom. „Benchmarkom“ by mohla byť napríklad tzv. predvolená investičná stratégia.

S takýmto riešení by nemal mať nikto problém, lebo DSSky a ich vymývači mozgov z rôznych „think-tankov“ predsa s absolútnou istotou vyhlasujú, že druhý pilier určite prinesie každému „sporiteľovi“ slušné zisky a dobrý dôchodok. Keďže sú si istí, neexistuje dôvod, aby svoju istotu negarantovali aj nám ostatným. Ibaže by to, čo svätosväte tvrdia, v skutočnosti nebola pravda…

Autor je štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR