Braňo Ondruš

Slovenskí politici už musia jasne vyjadriť svoj postoj k vyslaniu vojakov na Ukrajinu. Pripájam sa k tým, ktorí ho absolútne odmietajú a vylučujú.

Už to nie je žiadne „populistické strašenie“, ale reálne nastolená otázka. Francúzsky prezident Emmanuel Macron aktívne vytvára koalíciu európskych krajín s cieľom vyslať vojakov členských štátov NATO na Ukrajinu. Definitívne to potvrdil jeho minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné počas víkendového stretnutia s litovským a ukrajinským partnerom: „Rusku neprináleží organizovať, ako rozšírime naše aktivity, alebo stanovovať červené čiary. Takže o tom rozhodujeme sami. Na najbližšie mesiace nič nevylučujeme.“

A aby bolo jasné, čoho sa má „rozhodnutie v najbližších mesiacoch“ týkať, litovský minister Gabrielius Landsbergis v rozhovore pre Ouest-France dodal, že „teraz je ten správny čas diskutovať o možnosti vyslania vojakov zo západných krajín na pomoc Ukrajine.“ A že má ísť o vojakov NATO spresnil na sieti X (bývalý Twitter) šéf poľskej diplomacie: „Prítomnosť síl NATO na Ukrajine nie je nemysliteľná. Oceňujem iniciatívu prezidenta Emmanuela Macrona, pretože ide o to, aby sa Putin bál, a nie my, aby sme sa báli Putina.“

Nemusíme si navrávať, čo by znamenala prítomnosť vojakov NATO vo vojnovej zóne Ukrajiny. Upozorňujem, že nemusia byť na Donbase: keď premiér  Fico povedal, že v Kyjeve žiadna vojna nie je, vyslúžil si tvrdú kritiku. A zaslúžene, lebo do vojny je zatiahnutá celá Ukrajina, takže sa nemožno tváriť, že vojaci NATO v jej hlavnom meste, alebo na iných miestach štátu by sa nestali súčasťou vojny. Napokon, aký iný dôvod by ich prítomnosť na Ukrajine mala, aj keď Séjourné zatiaľ spomenul len odmíňovacie práce.

Toto znamená doteraz nemysliteľnú eskaláciu putinovej vojny proti Ukrajine a stupňujúce sa vyjadrenia európskych ministrov zahraničných vecí ukazujú, že s diplomaciou sa definitívne rozlúčili. A začínajú rinčať zbraňami.

Je to strašná predstava, lebo môže priniesť iba rozšírenie vojnového konfliktu, zvýšenie počtu civilných obetí a zatiahnutie Európskej únie ako priameho aktéra vojny. To je popretie všetkého, kvôli čomu Únia vznikla. Namiesto mierotvorcu by sa stala účastníkom bezprecedentného rozšírenia vojny na starom kontinente.

Minulý týždeň mi primátor okresného mesta hovoril o stretnutí s ukrajinskou ženou, ktorá mu povedala, že by už aj časť územia dala za mier, len nech sa môže vrátiť domov, nech sa nemusí báť o manžela a brata, ktorí „tam“ bojujú.

Preto je práve teraz najdôležitejšie od februára 2022, aby kľúčové európske inštitúcie zastavili vojnové šialenstvo a okamžite sa ujali úlohy sprostredkovateľa mieru. Je absolútne nevyhnutné, aby z volieb do Európskeho parlamentu vzišiel parlament a Európska komisia, ktoré okamžite predstavia mierový plán pre Ukrajinu. Je mi veľmi ľúto, že takýto mier nebude spravodlivý a bude veľmi krehký. Ale bude to mier, v ktorom aj obyčajní ľudia môžu žiť a prežiť a majú nádej na budúcnosť.