Dňa 27.2.1945 sa v Cetuni pod Javorinou odohral dôležitý partizánsky boj.
Oddiel pod vedením kpt. Miloša Uhra odolával nepriateľom, ktorí naplánovali akciu do Cetune. Nepriaznivé počasie, presila i zrada poznačili túto najväčšiu bojovú akciu partizánov v Podjavorinskom kraji.
Boj bol neľútostný a trval skoro celý deň. Cetuna zostala nepokorená, i keď straty boli veľké – najväčšiu pocítili partizáni stratou veliteľa kpt. Miloša Uhra a ďalších 15 členov. Desiatka ďalších partizánov bola zranená.
SNP BOLO PREJAVOM HRDINSTVA AJ VLASTENECTVA
Tradícia Slovenského národného povstania a vlastne celého antifašistického odboja je aj mojou rodinou tradíciou. Totiž aj v môj dedo patril medzi tých, ktorí sa počas rokov 1939 až 45 ako účastníci utajovaných komunistických štruktúr zapojili do antifašistického boja.
Aj preto, a nielen preto, považujem za veľmi dôležité a nesmierne prínosné, že sa takto možno stretávať v tomto období predovšetkým preto, aby sme dali najavo, že nezabúdame na to, kde je pravda.
Chcem zdôrazniť, že aj v súčasnej dobe, kedy niektorí synovia slovenského národa pľuvajú na vlastný národ a označujú ho za národ zbabelcov, aby si vybíjali svoju frustráciu, je dôležité povedať, že Slovenské národné povstanie bolo nielen prejavom vrcholného hrdinstva, ale aj prejavom vrcholného vlastenectva.
Každý kto dehonestuje tradíciu Slovenského národného povstania falošným tvrdením, že to bolo povstanie proti vlastnému štátu klame. Pretože pravda je taká, že práve Slovenské národné povstanie bolo vrcholným prejavom slovenského, národného vlastenectva.
AJ NA ZÁPADNOM SLOVENSKU MALO SNP SVOJICH ÚČASTNÍKOV
Nezabúdajme, že 29.08.1944 zaznel povel „začnite s vysťahovaním“ vo chvíli, kedy sa Slovensko stalo okupovanou krajinou. Slovenské národné povstanie teda nebolo povstaní proti vlastnému štátu. Bolo povstaním proti okupantom, za slobodu a spravodlivú demokraciu, v ktorej Slováci chceli žiť.
SNP bolo navyše skutočne celonárodným povstaním, o čom svedčí fakt, že hoci jeho centrum bolo v strede Slovenska, aj tu v najzápadnejšej časti Slovenska, malo svojich hrdých účastníkov.
Slovenská armáda sa pripojila k národnému postaveniu a práve jednotky Hlinkovej gardy či domobrany sa stali prisluhovačmi okupantov a definitívne sa postavili proti vlastnému národu. To je historická pravda o Slovenskom národnom povstaní.
V Cetune sme sa stretli, aby sme vzdali úctu i vďaku tým, ktorí v antifašistickom boji prišli o to najcennejšie – svoje životy. Moja vďaka patrí všetkým predstaviteľom miestnej samosprávy a všetkých obcí z Podjavorinského regiónu, ktorí udržiavajú tradíciu SNP, či už partizánskej brigády alebo ostatných bojovníkov proti fašizmu.
A teším sa, že na toto podujatie každoročne chodia desiatky, ba až stovky ľudí. História je totiž dôležitá vtedy, ak sa z nej vieme poučiť. Ak si z nej vieme zobrať tradície. Lebo tie tradície sú prejavom hodnôt ku ktorý sa dnes hlásime. Avšak žiadna tradícia nemôže byť živá, ak ju žijúci ľudia neudržiavajú. Ak by nebolo tých, ktorí túto tradíciu udržiavajú, história Slovenského národného povstania – antifašistického odboja, by bola mŕtva.
A tak, ako sme sa stretli vo februári 2024 v Cetune, verím, že sa tu budeme stretávať aj po ďalšie roky. Práve preto, aby tie obete, ktoré hrdinovia Slovenského národného povstania priniesli, neboli márne. Aby hodnoty a princípy, ktoré Slovenské národné povstanie pre nás prinieslo, boli naďalej súčasťou demokratického a slobodného života v Slovenskej republike.
Ceruna hm. V skutočnosti veľ Slovákov bolo a... ...
Celá debata | RSS tejto debaty